Čertovica – Ďumbier – Starobocká dolina

Víkend na horách môže byť výborným spôsobom, ako si zresetovať hlavu, posilniť ducha a načerpať novú energiu. Presne to som si sľubovala od výstupu na Ďumbier, najvyšší vrch Nízkych Tatier. Leží na ústrednom chrbte pohoria, ktorým vedie červená turistická značka, Cesta hrdinov SNP, naša najkrajšia magistrála. Komu sa podarí vrchol zdolať, odmenou mu bude nezabudnuteľný výhľad na všetky pohoria stredného a severného Slovenska.

img_0243Slnko sa pomaly šplhá na oblohu, ranná rosa mokrí topánky a ticho sa rozlieha všade naokolo, také sú tatranské rána


Hurá, slnko svieti

Teplé slnečné lúče a obloha takmer bez oblakov ma v sobotu  zavčas rána vytiahli z postele. Veď vybrať sa na Ďumbier som mala v pláne od začiatku leta už niekoľkokrát, no vždy mi cestu skrížilo nepriaznivé počasie. Bez váhania som zbalila ruksak, poctivo vyčistila turistické topánky a s nadšením zo skrine vytiahla trekingové palice. V tomto ročnom období sa do hôr oplatí vyraziť čo najskôr, dôvodom sú nie len hroziace búrky, ale i veľký počet turistov. A keďže je dobré mať na potulkách aj spoločnosť, mojím „parťákom“ bol tentokrát náš český fúzač, Atos.

atos-vyhlad Atos si pohľad na vrcholky hôr pochvaľoval


Potulky vo dvojici

Na Ďumbier, vraj pomenovaný podľa známej koreňovej rastliny, sa dá dostať z viacerých východiskových bodov. Ja som sa vybrala zo sedla Čertovica, ktoré pomyseľne rozdeľuje Nízke Tatry na Ďumbierske a Kráľoholské. Z parkoviska pri motoreste je treba prejsť na druhú stranu cesty, a po červenej značke, prudkým stúpaním vyjsť na hrebeňovku. Ide o náročnejší úsek cesty, kde približne za 1 hodinu musíte zvládnuť prevýšenie 419 metrov až po Kumštové sedlo. Poviem vám, zaberačka to bola riadna.

Smerom na Králičku nasledovala príjemnejšia časť trasy, kde sa striedalo mierne stúpanie s klesaním a naopak. Pohľad navôkol bol úžasný – zelený, svieži, s krásnymi výhľadmi na blízke aj ďaleké pohoria. Cestou som stretla niekoľko domácich i zahraničných turistov smerujúcich do protismeru – na Kráľovu hoľu, no i takých, ktorí podobne ako ja, putovali na Ďumbier. Ako správna tuláčka som so všetkými prehodila pár slov a zaželala im pohodové potulky. Kto si na cestu vzal málo „proviantu“, nemusel sa hladu báť! Úroda čučoriedok bola opäť bohatá, brušku ulahodila, ruky zafarbila, a vyčarila nezameniteľné poznávacie znamenie – fialový úsmev.

img_0259Chata M. R. Štefánika na obzore, s vidinou oddychu sa nám kráča veselšie



Pivo s top výhľadom

Mojou obľúbenou medzizastávkou na Ďumbier je Chata M.R. Štefánika, kam som dorazila po 3 hodinách cesty. Chata je veľmi dobre vybavená a prevádzkovaná počas celého roka. Bez problémov sa tu dá prespať, no počas hlavnej turistickej sezóny je lepšie preveriť si jej obsadenosť, inak sa vám môže stať, že noc strávite opäť pod stanom. Keďže bolo len 10 hodín dopoludnia, turistov tu posedávalo pomenej. Naplánovaný som mala 15 minútový oddych, počas ktorého som sa v bufete osviežila pivom, čapovaným na najvyššom mieste na strednom Slovensku, Atos zase „zlupol“ Horalku a doprial si krátkeho šlofíka.

img_0264Boje počas 2. svetovej vojny zasiahli aj do najvyššie položených miest v Nízkych Tatrách. Tento pamätník je venovaný sovietskemu partizánovi V. I. Babkinovi a ďalším jednotkám, ktoré v oblasti bojovali 

Ďalej som sa vybrala smerom na severozápad.  Sledujúc červené turistické značenie som kráčala po mierne stúpajúcom turistickom chodníku dláždenom skalami, vedúcom po južnom svahu Ďumbiera. Zrazu sa obzerám – ktorý „drzáň“ tu na mňa píska? Rýchlo som našla huňatého vinníka, svišťa sediaceho len niekoľko metrov na skale podo mnou. Hneď bolo jasné, že on je tu doma, veď mi to dal aj poriadne hlasno najavo :) Po 20 minútach rýchlej chôdze (hrmelo a dunelo mi za chrbtom) som dorazila na rázcestie v Krúpovom sedle. Tu ma čakala posledná prekážka, chodník vedúci hore hrebeňom na vrchol Ďumbiera.

img_0271
Pozor, pozor! Volám sa svišť Karol a tieto skaly sú môj “rajón”, pískať si budem koľko chcem


Nízkotatranský velikán

Rada by som napísala, že výhľad bol nezabudnuteľný, dych vyrážajúci alebo niečo podobné. No šťastena ma pod vrcholom akosi opustila. Husté oblaky sa rozprestierali všade naokolo a mala som problém dovidieť i na blízky Chopok. To, kde sa nachádzajú vrchy Vysokých Tatier, Poľana alebo Slovenské Rudohorie, som mohla iba hádať. Začal fúkať silný vietor, vo vzduchu bolo cítiť dážď. Vytiahla som fotoaparát, cvakla niekoľko fotiek, a spokojná s tým, že som konečne Ďumbier pokorila, pobrala som na spiatočnú cestu.

img_0277Za sprievodu hromov a bleskov sa blížime do cieľa, Ďumbier je už takmer “náš

Dole briežkom do doliny

Nerada chodím tou istou trasou dvakrát, stráca to dobrodružnosť a moment prekvapenia. Rozhodla som pre alternatívu – zostúpiť z Králičky do asi hodinu vzdialeného Bocianskeho sedla. Mierne klesajúci chodník, vedúci bočnou stranou svahu, bol nakoniec dobrou voľbou. Zo sedla po žltej značke, strmím kopcom dolusom asi hodinu aj štvrť zostupovala do Starobockej doliny, len niekoľko 100 metrov od autobusovej zastávky vo Vyšnej Boci. Záverečný úsek trasy viedol cez polom, následok silného vetra spred niekoľkých rokov. Čím nižšie som klesala do doliny, tým častejšie som stretávala hríbarov s plnými košmi úlovkov, či turistov vracajúcich sa z Rovnej hole.

Och, domov som sa vrátila unavená, no spokojná zároveň –  so zážitkami i mojím turistickým výkonom. O rok sa na Ďumbier vydám zase. Už teraz sa teším.

img_0249Takto to vyzeralo na spiatočnej ceste – štrajk unavených labiek v kosodrevine


Info na záver

Trasa: Čertovica – Kumštové sedlo – Králička – Chata M. R. Štefánika – Ďumbier – Chata M. R. Štefánika – Králička – Bocské Sedlo – Starobocská dolina Celkový čas: 8 hodín Prevýšenie: okolo 1000 metrov na morom Náročnosť: stredne náročná celodenná vysokohorská túra Vzdialenosť: 25 km

mapa ďumbierNiet nad overenú spoľahlivú mapu, úplne najlepšia jetá, ktorá vás úspešne dovedie do cieľa :)

Oplatí sa vedieť
  • Predtým, ako sa vyberiete na hory, nezabudnite pozorne sledovať predpoveď počasia. To môže byť veľmi zradné, najmä pri vysokohorskej turistike. Pršiplášť majte vždy so sebou
  • Dopredu si naplánujte trasu, overte si jej obtiažnosť a zvážte svoje sily, neoplatí sa preceňovať ich
  • Od druhej polovice leta sa dni skracujú. Na turistiku si musíte privstať. Vyhnete sa poobedným búrkam a stihnete sa za svetla vrátiť domov
  • Pri potulkách sa držte označených chodníkov a neschádzajte z nich, horská služba i medvede to ocenia
  • Turistika si vyžaduje primerané vybavenie. Jej základom sú kvalitné trekingové topánky
  • Slnko na horách je silné, spáliť sa tu nie je problém, používajte opaľovací krém

2 komentáre na Čertovica – Ďumbier – Starobocká dolina

  1. Klódik
    5. august 2014 at 15:49 (4 roky dozadu)

    krááásna stránka :-) chválim! Foto Atosíka je čerešničkou na torte ;)

    Odpovedať
  2. ondrej
    7. august 2014 at 16:08 (4 roky dozadu)

    Simii pekne si to spracovala palec up :-)

    Odpovedať
  3. Veronika
    16. jún 2016 at 10:07 (2 roky dozadu)

    Ahoj prosím ťa chcem ísť s priatelom tiež túto trasu a tiež s havkáčom to si ho mala stále pusteného?Može sa to tam nech viem :) Dakujem.

    Odpovedať
    • tulajmesa.sk
      1. september 2016 at 15:00 (2 roky dozadu)

      Veronika, ahoj,

      jasne, ked je psik v dobrej kondicie, urcite ho mozes vziat. Nie je to zakazane, ja som ho mala dokonca volne pusteneho. Tam kde bolo viac turistov som ho dala na vozku, inak kracal pekne po chodniku. Pravidelne stretavam turistov so psami, pokojne sa pridajte k nim :) Pekny dne, Simi

      Odpovedať

Napíšte komentár